Pre LENKU BÓRIKOVÚ, 53-ročnú živnostníčku v oblasti služieb zo Šale, bola súťaž DO FORMY S MUSCLE&FITNESS 2010 príbehom s dvojnásobne šťastným koncom. Nielenže sa jej podarilo zbaviť neželaných kilogramov, ale vďaka nej našla aj svoju novú životnú lásku...
Treba sa len odhodlať a chcieť
Lenka, kedy a prečo ste po prvý raz vstúpili do posilňovne?
„Koncom marca roku 2009. Bolo to rok po tragickej smrti môjho manžela. Ani som si totiž neuvedomila, ako som postupne priberala, až som dosiahla "úctyhodných" 92 kilogramov. Až syn Dávid ma upozornil, že by som mala so sebou niečo robiť. Trénera Jula Karabinoša som poznala z časopisu MUSCLE&FITNESS, ktorý môj syn odoberal. Na fotografiách pôsobil na mňa prísnym dojmom. Na pohovor k nemu som išla s obavami, ale už pri prvom stretnutí som zistila, že ide nielen o rozhľadeného, ale aj o komunikatívneho človeka, ktorý dokáže motivovať asi každého."
O rok neskôr ste sa prihlásili do súťaže DO FORMY. Prečo ten časový odstup?
„Nemalo význam, aby som strácala váhu rýchlo len kvôli súťaži. Pochopila som, že chudnúť musím pomaly. Po niekoľkomesačnom zhadzovaní som sa rozhodla prihlásiť DO FORMY v roku 2010. Vážila som vtedy 75 kg. V tom čase som začala žiť s Julom pod jednou strechou..."
Čo bolo počas troch mesiacov súťaže DO FORMY najťažšie?
„Šport ako taký mi nebol cudzí. Ako žiačka som v rodnej Myjave vynikala v atletike, rovnako aj na strednej škole v Modre. Od deviatich rokov som hrávala hádzanú, neskôr dokonca za prvoligovú Šaľu. Cvičenie ma teda bavilo, problémom však bolo stravovanie. Nebola som zvyknutá jesť často a tiež som málo pila."
Ako vyzeral váš tréningový a stravovací plán?
„Zo začiatku som obdeň striedala tréning A (vrch tela) a tréning B (spodok tela). Postupne sme však vrch tela rozdelili na dva tréningy, lebo nohy a zadok sa mi formovali rýchlejšie ako napríklad chrbát, plecia, paže. Najproblematickejšie bolo brucho a vlastne celá oblasť pása. Tú som precvičovala v každom tréningu, teda trikrát do týždňa. Tréner mi vypracoval aj stravovací program. V strave som uprednostňovala biele mäso a zeleninu, ale výnimkou nebola ani hnedá ryža, ovsené vločky, strukoviny, nízkotučné mliečne výrobky (tvaroh a jogurt), ovocie... Najťažšie bolo zvyknúť si jesť často a malé porcie. Príjem vyššieho množstva tekutín mi dodnes robí problém. Jednoducho nepociťujem smäd."
Využívali ste pri zhadzovaní nadbytočných kilogramov aj kardio?
„Áno, osvedčili sa mi stacionárny bicykel a chôdza na behacom páse."
Boli aj nejaké krízy?
„Krízy musia prísť. Za krízu však považujem stav keď robím všetko správne, teda neklamem samu seba no progres sa predsa len zastaví. Vtedy treba vydržať alebo niečo zmeniť. Napríklad zaradiť intervalové kardio, v strave prejsť na istý čas na sacharidové vlny."
Z čoho ste mali počas týchto troch mesiacov premeny najväčšiu radosť?
„Asi z pocitu, že idem správnym smerom. Že musím vydržať, lebo na konci bude určite úspech. Nie vo forme víťazstva v súťaži, lebo to nemôžem sama ovplyvniť, ale v pocite víťazstva nad sebou samou a tiež v pozitívnej psychickej zmene. Ale snáď najväčšiu radosť som mala z toho, že som sa zamilovala do svojho trénera a našla som opäť zmysel života."
Máte syna, venuje sa aj on posilňovaniu?
„Môj 16-ročný syn Dávid navštevuje športové gymnázium v Nitre. Špecializuje sa na tenis, ale pravidelné cvičenie s činkami ho natoľko zaujalo, že sme si v dome vybudovali malú posilňovňu."
Ako vás Dávid podporoval vo vašom snažení?
„Od začiatku mi fandil a tešil sa z každého môjho pokroku. Je hrdý na to, že jeho mama cvičí s činkami. Za víťazstvo v súťaži DO FORMY ma pochválil. Povedal mi, že jeho spolužiaci majú mladšie mamičky, ale že ten vekový rozdiel nie je vôbec vidieť. To ma prirodzene potešilo."
Dorazili ste úspešne do cieľa. Čo sa zmenilo vo vašom živote?
„Cítim sa v pohode, fyzicky aj duševne. Prežívame pekný vzťah s Julom Karabinošom, ktorý súťaží v naturálnej kulturistike v kategórii masters. Veľa cestujeme a tešíme sa z každého dňa, z každej hodiny, z každého príjemného zážitku. Podľa reakcií ľudí, ktorí ma stretávajú, je na mne vidieť, že som šťastná."
Pokračujete aj po skončení súťaže DO FORMY S M&F v nastúpenom životnom štýle?
„Pokračujem, ale nie tak intenzívne a tak systematicky. Mám už vypestované určité stravovacie návyky a doma vlastne všetci uprednostňujeme len zdravé potraviny. Plnohodnotný tréning mô-žem odcvičiť aj doma. Na kardio mám stacionárny bicykel aj behací pás. Často sprevádzam Jula na jeho tréningoch s klientmi v Millennium Fitness v Nitre. Odcvičím tam hlavne nohy, lebo doma nemáme všetky potrebné stroje."
Venujete sa okrem fitness aj nejakému inému športu?
„Keďže na dvore máme bazén, v lete si v ňom zaplávam, kedykoľvek mám chuť. A venujem sa aj turistike. S Julom chodíme nielen po mestách a hradoch, ale aj do prírody. Na jeseň sme boli na Chopku, vo Vlkolinci, prešli sme Prosiecku aj Kvačiansku dolinu..."
Čo vám dala súťaž DO FORMY?
„Pomohla mi nájsť správnu cestu a nasmerovala ma v životnom štýle. Presvedčila som sa o pravdivosti tvrdenia, že vek v tomto prípade nerozhoduje. A dala mi tiež úžasného muža, s ktorým ma baví svet..."
Ako znie vaše odporúčanie ľuďom, ktorí sa pokúšajú o zmenu postavy a životného štýlu.
„Nebojte sa ísť do toho bez ohľadu na vek. Môžete byť obézni a akokoľvek fyzicky zanedbaní, treba sa len odhodlať, chcieť a pustiť sa do toho."
hanbou je zmieriť sa s tým!