Renáta Černáková

Dobrý deň, moje meno je Renáta Černáková, mám 45 rokov, som mamina 3 detí - 24 rokov, 14 rokov a 16 mesiacov. Posledné dva roky boli v mojom živote jedny z najhorších, hoci priniesli aj svetlo - narodenie môjho Benjamínka - malej Dianky a úspechy mojich detí. Syn skončil úspešne VŠ titulom Bc. a moja Lea sa učí na samé jednotky. V roku 2013 som prišla o veľa dôležitých vecí a ľudí, na ktorých mi záležalo, prácu, ktorá mi prinášala pravidelný príjem. Svoje deti vychovávam sama, pretože po narodení dcérky sme sa s jej otcom rozhodli spolu nežiť...

Mať dieťa v mojom veku bol obrovský risk, brala som do úvahy všetky za aj proti

Mať dieťa v mojom veku bol obrovský risk, brala som do úvahy všetky za aj proti, ale nad rozumom zvíťazilo srdce a ja som sa bábu rozhodla dať to najcennejšie - ŽIVOT. Je tu, robí mi radosť, privádza ma k záchvatom smiechu, ale prebdené noci ma zas oberajú o energiu a veľakrát je to volanie o pomoc... Takže moju aeróbnu činnosť mám naozaj zabezpečenú 24 hodín denne. Keď však všetky faktory na mňa doľahli a Dianu som držala v perinke v náručí, povedala som si: "JA TO NEZVLÁDNEM... Zbláznim sa, prečo som sa rozhodla ju mať? Prečo som sa nerozhodla inak?" Som zdravotná sestra a fyzioterapeut, mám skončených niekoľko masérskych kurzov a prax. Mohla som ísť robiť do zahraničia. Žiť z rodičovského príspevku 199 eur nedokážem, veď VŠETKO MALO BYŤ INAK! Hmhm, malo...

Bolo na mne, rýchlo sa zaradiť a konať. Poznám veľa ľudí, čo nezvládnu depresie a nevedia sa popasovať s malým problémom... Predo mnou stálo veľa skutočne veľkých... V dnešnej dobe psychiatrie praskajú vo švíkoch. Depresie, alkohol, drogy. Podľahnúť sa dá všetkému. Mojou oporou sú moje deti a hlavne moja levica Lea, bez ktorej by som nemohla nič. Diana ju volá mama - a tak má to šťastie, že má mamy dve :) Prežívame hlavne vďaka mojim klientom, ktorí si ku mne vždy nájdu cestu a vo viere, že svoju cestu si znovu vybudujem aj ja. Všetko má svoj čas a keďže o Dianku sa mi nemá kto postarať celodenne, musíme ešte chvíľu počkať, kým ju dám do kolektívu. Ale nezaháľam. Padnutie na dno ma donútilo sa postaviť z toho drepu a vstať aj keď s ťažkou činkou na pleciach. Prihlásila som sa do vašej súťaže s vôľou vyhrať. Nad kilami, nad sebou, vyhrať súťaž v mojej vekovej kategórii. Bolo to ťažké, bez finančných prostriedkov, bez podpory muža, s malým krpcom na rukách. Nevyspatá, unavená, ale šťastná. Dcéru Leu som zo školy čakala už pripravená do fitka, Dia v tom čase spí a u nás v malej dedinke Koš pri Prievidzi cvičím do dnes. Obec a chalani mi umožnili chodievať cvičiť aj mimo otváracích hodín. Dedinské fitko, do ktorého keď som prvý krát vošla, som ohrnula nosom. Ale zamilovala som si ho a nedám naň dopustiť. Stroje pamätajú pamätníci, v minulosti som bola zvyknutá cvičiť v posilňovni v meste a aj teraz prvý mesiac som chodila tam. S mojimi priateľkami trénerkami, sme prebrali všetky cviky, tréningy a aj stravu. 30 dní prešlo a ja som začala bojovať sama, šlapať bez trénera, mučiť sa silovými tréningami, ktoré som si pripravovala sama. Váš časopis, internet, boli mojimi trénermi, pomocníkmi vo všetkých významných radách. A samozrejme moja pevná vôľa a sebadisciplína.

Moje telo sa začalo meniť a s cvičením sa mi vracal úsmev na tvári

Všetko sa zmenilo, jedálniček, žiadne dojedanie po malej a tréning. Sledujem posun našich športovcov vo vyššom veku a patrí im môj obdiv. Cenné rady som získala aj štúdiom zdravej výživy a poradenstva. Možno aj preto, že som sestrička a mám blízko k liečbe nielen ľudského tela, ale aj duše, som si našla v tom nešťastí terapiu na moju vlastnú dušu a moje telo. Vrátila som sa k "pochovanému "a to k posilňovaniu. Moje telo sa začalo meniť a s cvičením sa mi vracal úsmev na tvári a pochvaly od okolia mi robia neskutočnú radosť. Zapisovala som si všetko, čo spapám aj každý mesiac miery. S mojim telom je ešte veľa práce, ale mínus 17 kg a úbytok centimetrov hovorí za všetko. Chcem a BUDEM pokračovať. Chcem ľuďom pomáhať, a pri masážach im aj vedieť správne poradiť ako sa prebytočného tuku zbaviť. Pretože práve tí, čo majú nadváhu bojujú najviac s chorobami a nevládnosťou. Moja Lea mi po prihlásení do M&F súťaže povedala: "Mami, musíš to dať!" Urobila som maximum, čo sa v tejto situácii urobiť dalo, naozaj. Posunulo ma to VPRED. A to bol cieľ, ktorý má ale pokračovanie, som na začiatku mojej cesty. Ak mi aj pán Boh niečo vzal a ocitla som sa naozaj na hrane, ďakujem, že mi dal zdravie a aj vďaka zdraviu a zdravému rozumu, vďaka mojim deťom, ktoré mi nedajú "pokoj" musím ísť vpred.

Kde je vôľa, tam je cesta, tam neexistujú výhovorky

Cítim sa šťastná a ďakujem Vám za príležitosť. Sama, v posilke na dedine za 4 eurá na mesiac a 14 kg jedno rúčkou Diankou som to DALA! Verím, že ak sa umiestnim, naberie môj život úplne iný rozmer a dodá odvahu a chuť do ďaľších bojov... Kde je vôľa, tam je cesta, tam neexistujú výhovorky, nedá sa, nejde to, nemôžem, nechcem... A to učím aj svoje deti. Táto súťaž bola pre mňa veľkou výzvou, mám rešpekt pred všetkými, ktorí sa dokážu neúspechu otočiť chrbtom a s pokorou ísť ďalej a zvíťaziť!

Renča